Druhy jaziev

Hypetrofické (vyvýšené): vznikajú nadmernou tvorbou novej kože, preto sa im hovorí aj hyperaktívne. Tieto jazvy sú obyčajne červené, hrubé a tvrdé. Často svrbia alebo bývajú bolestivé a nepríjemné. Majú tendenciu vystupovať nad úroveň okolitej kože, pritom sa však nerozširujú mimo oblasti pôvodného zranenia, to znamená, že ich rast obmedzujú rozmery rany. Zvyčajne sa tvoria v priebehu dvoch týždňov po poranení. Keloidné (prečnievajúce cez línie rany): Sú hrubé, oblé, tvoria nepravidelné zhluky jazvovitého tkaniva, ktoré sa šíri cez hranice pôvodného zranenia. Často sú červené alebo tmavšie v porovnaní s okolitou kožou. Môžu vzniknúť aj neskôr po zranení a taktiež sa zhoršiť počas tehotenstva. Tvoria sa v akomkoľvek veku, ale majú sklon rýchlejšie sa vyvíjať u mladších osôb a u ľudí s tmavšou pleťou. Tendencia k tvorbe keloidov býva dedičná. Atrofické (preliačené): Vznikajú, ak sa rana nehojí správne a tvorí sa tak nedostatočné množstvo nového spojivového tkaniva. Výsledná jazva je pod úrovňou okolitej kože, napr. jazvy po akné alebo po ovčích kiahňach. Strie: Minijazvičky spôsobené rýchlym naťahovaním kože následkom rýchleho rastu, zmeny telesnej hmotnosti alebo v období tehotenstva, najčastejšie sa objavujú v oblasti bokov, pŕs, sedacích partií, brucha, podkolenných jamôk.

Čo má vplyv na vzhľad jazvy

  1. Typ a rozsah poranenia (mechanické, chemické, tepelné, úraz, chirurgický zákrok, očkovanie, vyrážky)
  2. Umiestnenie na tele (jazvy v oblasti aktívnych svalov – chrbát, nohy, ramená – a na ohyboch tela ako kĺby sa často rozšíria v dôsledku pohybu a sú viditeľnejšie ako jazvy na menej zaťažených miestach)
  3. Dedičné predpoklady (dedičný je napr. sklon k tvorbe keloidov, predovšetkým u ľudí s tmavšou pokožkou)
  4. Infekcia (zvyšuje pravdepodobnosť hojenia nepeknou jazvou)
  5. Vek (u starších ľudí sa koža hojí pomalšie, koža mladších pacientov je zas náchylná k tvorbe nadmerných jaziev)